Na ZŠ bolo len pár vecí, ktoré ma zaujímali: K.K, moji parťáci /V.J, B.P, R.M a ostatní/, veľká prestávka, telesná výchova, koľko minút ostáva do zvonenia, zemepis, dejepis, kartičky hokejistov, syrová bageta a či mám dobre nabité baterky do walkmana ...Na niečo som isto zabudol, no nehrá to myslím dôležitú rolu...
Po tom nešťastnom jednom mesiaci, ma už zaujímalo aj to - aby som sa zďaleka vyhýbal tesnej blízkosti vyklápacích okien budovy školy....
Prípad č. 1
Nadišla vytúžená veľká prestávka. Spolužiačky sa drvia na nasledujúcu písomku z prírodopisu. Medzi nimi aj K.K pochopiteľne. Kútikom pravého oka ju s pôžitkom pozorujem. Nie som sám - polovica triedy je z nej hotová. Napriek tomu drvivá väčšina zástupcov opačného pohlavia, smeruje ku skrinke určenej na odkladanie pomôcok výtvarnej a telesnej výchovy... Vyberáme z nej dáždniky - nemajú tam síce čo robiť, ale slúžia nám ako hokejky. Puk je vrchnák z fľaše od Coca Coly - nemusíme sa rozdeľovať...Počas roka sa vytvorili dve súperiace mužstvá bojujúce o alobalovú atrapu Stanleyho Pohára. Hra je v plnom prúde - pár minút do konca prestávky je stav nerozhodný. Každý by chcel streliť víťazný gól a postarať sa o dôležité víťazstvo a tým aj vedenie svojho tímu v sérii...M.J v krvilačnom súboji o vrchnák, zákerne seká protihráča dáždnikom pod rebrá a získava "puk" do svojej moci. V zápätí ma zadovkou naslepo nachádza - sme dobre zohratí...Neváham a strieľam z prvej - mierim presne a skórujem. Nachádzam sa v blízkosti okna - v radostnej extáze rozpažujem ruky a revem - scóóóŕes by Gretzky!!! Pri rozpažení "hokejkou" rozbijem okno. Zaznieva zvonenie. Nestrácame duchaprítomnosť a rýchlo kamuflujeme rozbitú, prednú časť vyklápacieho okna. Črepy hádžeme do skrine spolu s dáždnikmi. Už je po zvonení a preto jeden spolužiak striehne pred dverami a vyzerá na "učku"...Je pripravený nás včas upozorniť. Stíhame to len tak tak, ale v momente keď učiteľka vstupuje do miestnosti, je dôkazový materiál dobre uschovaný a my poslušne sedíme na svojich miestach. Z hlboka si vydýchnem - ale len na chvíľu.
Podkladať na telesnej K.K nohu, sa nikomu nevypláca...
"Pani učiteľka, Kostrec rozbil okno!" vychádza z jej úst...Ústa o ktorých som mal vždy len tie najkrajšie predstavy v súvislosti s mojou osobou - sú teraz rozbité a poliate krvou - tiež len v mojej predstave...Pociťujem veľkú krivdu a nenávisť...O pár dní však na všetko zabúdam a zrkadielko trpezlivo štelujem na tie správne miesta - K.K pod sukňu...
Prípad č.2
Máme voľnú hodinu. Do triedy vtrhne naša triedna s naliehavou prosbou. Musí súrne vybaviť akúsi záležitosť a keďže žiadna učiteľka nie je zastihnuteľná, prosí dvoch z nás aby šli dohliadnuť na siedmakov s ktorými má hodinu, kým sa nevráti...Nikomu sa do toho nechce, tak automaticky určuje K.K a jeden chlapčenský doprovod. Chopím sa príležitosti - nemôžem predsa prepásť možnosť podieľať sa spoločne na nejakej činnosti spolu s K.K...Siedmaci sú poslušní, svedomite maľujú a bavia sa s nami...Po chvíli však jeden z nich - môj o dva roky mladší, talentovaný futbalový spoluhráč z Jakubu /dedina - časť B.B/ hrajúci so mnou za starších žiakov, v rámci frajeriny pristúpi ku mne a začne do mňa strkať - dodnes neviem o čo mu vlastne išlo...Som vyšší a silnejší - mám prevahu a tak si ho z počiatku len nepúšťam ku telu...Po chvíli ma však prechádza trpezlivosť - sotenie mu musím oplatiť, pretože vidím, že ináč s tým neprestane. Strčím do neho a nakoľko sa nachádza v tesnej blízkosti okna a ja som si zle vypočítal silu, zaznieva rinčanie skla po druhý krát počas niekoľkých dní....
Našťastie sa mu nestalo nič - nemal ani škrabanec...Siedmaci sa zachovali veľmi obetavo a priateľsky -učiteľke všetci do jedného nahovorili, že okno rozbil prievan a na tablu skla sa vyzbierala celá trieda - ďakujem siedmaci!!!
K.K sa tentoraz zachovala tiež statočne a "nenabonzovala" ma!!
Prípad č.3
Skončila sa posledná hodina - nasledujú veľkonočné prázdniny. Všetci sa ponáhľame do šatne. V radostnej eufórii z prichádzajúcich voľných dní, veselo krútim igelitkou s prezúvkami nad hlavou. Dno igelitky je natrhnuté a tak z neho vyletia moje čerstvo kúpené "číny" - hádajte kam?!!
Opäť rinčanie skla a "učka", ktorá má dozor na chodbe je v momente na inkriminovanom mieste prichystaná na zápis do žiackej knižky a opätovnú žiadosť na mojich rodičov na úhradu škody.
Doma som mal riadne vynadané - dva krát za mesiac rozbiť okno, to vraj len ja dokážem...To ešte chudáci nevedeli o tom treťom chvalabohu - inak neviem, čo by sa dialo...
Za zmienku ešte stojí, že o pár mesiacov na to, sa mi podarilo stratiť za zhruba dva mesiace tri krát kľúče od bytu....Ako, to tu už nebudem rozpitvávať - na meniny som vtedy dostal od našich zámku od dverí :DD
Hovorí sa - tri krát a dosť!!! Čo sa týka kľúčov odvtedy som už žiadne nestratil a zobral som si ponaučenie - no tie okná sú mi stále nejak súdené - tí čo ma poznajú, vedia o čom hovorím :DD....